Sarah Mitchell: 10 vecí, ktoré chcem, aby o mne čitatelia vedeli

Sarah Mitchellová je autorka knihy Stratené listy – dojemného príbehu z čias druhej svetovej vojny, v ktorom sa prelína minulosť a prítomnosť.

VLASTNÍM DOM NA PLÁŽI
Ako inšpirácia pre knihu Stratené listy slúžili ikonické plážové domčeky vo Wellse v Austrálii. Nestáva sa často, že by tieto domčeky boli na predaj, ale mala som šťastie  a pred piatimi rokmi som si jeden kúpila. Moja najobľúbenejšia časť dňa je skoré ráno alebo neskoré poobedie. V lete často trávime večery s priateľmi a fľašou vína na úplne prázdnej pláži.

MOJA PRVÁ KRÁTKA POVIEDKA
Prvá poviedka, ktorú som napísala, bola pre súťaž, ktorú usporiadala odevná spoločnosť Hush v spolupráci s londýnskym klubom spisovateľov. Všetky vety museli obsahovať slovo hush (mlč). Napísala som príbeh Uhryznutie do vzduchu o dievčati, ktoré dospelo počas hnutia za občianske práva v Amerike. Poviedka bola zaradená do užšieho výberu. Stále si pamätám na vzrušenie, ktoré sa ma zmocnilo pričítaní e-mailu, v ktorom mi to oznamovali.

TANEC
Zbožňujem tanec! Na tanečnom parkete som vždy prvá a často z neho odchádzam posledná.
Ak sedím pri počítači a cítim, že momentálne nemám múzu, často mi ju prinavráti jeden rýchly tanec v kuchyni. Dokonca sa mi podarilo presvedčiť manžela, aby pred našou svadbou absolvoval hodiny jivu, a tak sme mohli odtancovať poriadny prvý tanec!

MOJA PRVÁ PRÁCA
Moje prvé zamestnanie bola pozícia kuchárky počas vysokoškolského štúdia v Melbourne. Išla som sa informovať do reštaurácie, či majú voľné miesto čašníčky. Spýtali sa ma, či viem pripraviť raňajky. Povedala som, že viem, a cestou domov som si kúpila vajcia, slaninu a salámy, aby som si mohla vyskúšať prípravu raňajok. V reštaurácii som pracovala pol roka, okrem raňajok som pripravovala aj večerné menu, a keď som odchádzala, majiteľ mi pripravil rozlúčkovú párty. Dúfam, že to nebolo preto, lebo boli radi, že sa ma zbavili.

OBĽÚBENÝ AUTOR
Vybrať si jedného obľúbeného autora je veľmi ťažké , keďže verím, že to, či sa vám kniha páčila, môže ovplyvniť prostredie, v ktorom ju čítate, a vaše momentálne duševné rozpoloženie. Napriek tomu obdivujem Anne Tylerovú. Zbožňujem jej knihy, hlavne spôsob, akým dokáže svoje postavy zreálniť. Neviem, či som niekedy čítala lepšie dialógy ako v jej knihách.

SKORO SOM SA STALA VEDKYŇOU
Na univerzite som sa prihlásila na vedný odbor, ale potom som si uvedomila, že moja matematika nebude stačiť, a zmenila som názor. Bolo to dobré rozhodnutie. Oblasť, o ktorú som mala najväčší záujem, bola astrofyzika, a myslím si, že by som nerozumela hneď prvej lekcii. Namiesto toho som sa dala na právo, ale aj to smerovalo k tomu, že štúdium nedokončím. Dostala som totiž ponuku na marketingovú pozíciu, ktorú som prijala predtým, než som sa stala advokátkou. Písať som začala oveľa neskôr.

MYŠLIENKY SI VŽDY ZAPISUJEM NA PAPIER
Moje kabelky sú vždy plné rôznych farebných lístočkov. Píšem si na ne nápady na zápletky, konverzácie, kedykoľvek mi niečo napadne. Kedysi som si myslela, že si ich zapamätám. Ako by som predsa mohla zabudnúť také úžasné myšlienky? Bohužiaľ, veľmi ľahko. Teraz, keď ma kopne múza, automaticky si to zapisujem. Niekedy, keď šoférujem, musím dokonca zastať na krajnici a zapísať si celý dialóg.

OBĽÚBENÁ VEC ZO ŠATNÍKA
Mám rifľovú bundu značky Armani, ktorú mi manžel kúpil na Vianoce pred 15 rokmi. Akosi sa zdá, že sa hodí ku všetkému od volánových šiat cez sukne až po elegantné nohavice. Nikdy nevyjde z módy – aspoň si to myslím. Pravdepodobne si ju oblečiem aj na krst knihy Stratené listy, lebo vždy sa v nej cítim dobre a dodáva mi potrebné sebavedomie.

RAZ SOM ZDOLALA KILIMANDŽÁRO
Jedno leto, keď som bola študentkou, absolvovala som výlet nákladným autom cez Afriku a zdolala som Kilimandžáro. Bola to úžasná skúsenosť. Poslednú časť treku sme ukončili uprostred noci, čiže sme videli východ slnka. Teplota bola taká nízka, že sme boli nútení stále sa pohybovať, aby sme nezmrzli. V dnešných časoch by to asi nebolo povolené, ale vtedy som ten vrch zdolala len v starých bejzbalových topánkach.

NAJLEPŠIA RADA, AKÚ SOM V ŽIVOTE DOSTALA
Úprimne povedané, najužitočnejšia rada, akú som dostala, bola veľmi praktická a týkala sa paralelného parkovania: Vyrovnávať začni až vtedy, keď v spätnom zrkadle vidíš obe svetlá auta. Verte mi, funguje to.

Zdroj: www.femalefirst.co.uk